"Deficit verejných financií Slovenska za minulý rok je miernejší, ako
sa pôvodne očakávalo, avšak hlavnými dôvodmi sú najmä štatistické
úkony, ktoré rekvalifikáciou a úpravou dát prispeli k lepším číslam,"
priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Zdôraznil, že jedným zo
spôsobov, ako sa vyrovnať s vysokým deficitom v pomere k HDP, je
"vyrásť" z neho. To bol aj minuloročný prípad.
"Výsledné číslo deficitu či dlhu vyjadrené v percentách HDP bolo
ovplyvnené aj minulotýždňovou revíziou HDP, ktorá taktiež zlepšila
konečný výsledok. Tento vplyv bol všeobecne viditeľný v uplynulých
rokoch, keď vysoká inflácia tlačila rast nominálneho HDP, čo zlepšovalo
tento pomerový ukazovateľ. Išlo o názorný príklad známeho úslovia, že
inflácia pomáha dlžníkom," zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Tento výsledok však neznamená, že by vláda dostala významný manévrovací
priestor, ktorý by nevyžadoval konsolidačné opatrenia, upozornil
Boháček. "Jedným z hlavných dôvodov sú nové rozpočtové pravidlá EÚ,
ktoré tento rok nadobúdajú účinnosť a veľmi okliešťujú priestor pre
fiškálnu expanziu štátov eurozóny a opätovne dávajú do pozornosti
rozpočtovú zodpovednosť a udržateľnosť hospodárenia," podčiarkol.
Horňák v tejto súvislosti pripomenul, že vláda avizovala na tento rok
konsolidáciu o 0,5 % HDP a v ďalšom roku o 1 % HDP. To by však
znamenalo, že deficit by mal už v budúcom roku klesnúť na 3,4 % HDP. "Nateraz
však tieto vyjadrenia nie sú podporené reálnou aktivitou, čo je
dôvodom, prečo očakávame deficit v tomto roku na výrazne vyššej úrovni
ako v roku 2023. Ide najmä o dôsledok nových početných opatrení, ktoré
prechádzajú parlamentom často bez finančného krytia," konštatoval analytik s tým, že o nových úsporných opatreniach zatiaľ veľa nevieme.
Konsolidácia verejných financií je podľa neho nevyhnutná. Už koncom
minulého roka znížila ratingové hodnotenie SR agentúra Fitch a v
prípade, že nebude predstavený kredibilný a realistický ozdravný plán,
znižovanie ratingov zo strany ďalších agentúr bude nasledovať,
predpokladá Horňák. "Situácia v rozpočte je aj dôvodom zvýšených
rizikových prirážok na slovenských štátnych dlhopisoch, ktoré sú v
súčasnosti spolu s Talianskom najvyššie spomedzi všetkých krajín
eurozóny. Toto predražuje nielen financovanie štátneho dlhu, ale aj
financovanie v celej ekonomike," doplnil.
Ako v pondelok v rámci tzv. jarnej notifikácie informoval Štatistický
úrad (ŠÚ) SR, deficit rozpočtu verejnej správy SR sa v minulom roku
výrazne zvýšil, keď prekročil 6 miliárd eur. V podiele k hrubému
domácemu produktu (HDP) stúpol z 1,67 % v roku 2022 na vlaňajších 4,89
%. Celkový dlh verejnej správy síce v absolútnej hodnote tiež stúpol,
ale jeho pomer k HDP sa znížil z 57,7 % na 56 %.